Obľuba sušeného mäsa naberá na sile. A nejde už iba o jerky, ktoré valcovalo náš trh takým spôsobom, až sa vlastne označenie jerky stalo synonymom pre sušené mäso ako také. V poslednej dobe začala vzrastať taktiež obľuba biltongu, ktorý sa od jerky líši ako pôvodom, tak aj prípravou.
História
Názov biltong je odvodený z holandských slov bil (mäso, stehno) a tong (pruh alebo jazyk). Prenáša nás do dôb, kedy Holandsko patrilo medzi najväčšie veľmoci sveta a juh Afriky bol jeho výsadným teritóriom. Doslovný slovenský preklad by teda znel „pruh zo stehna“ či „pruhy mäsa“.
Biltong sa najčastejšie vyrába z hovädzieho, pštrosieho alebo antilopieho mäsa. Dnes sa už samozrejme stretneme aj s variantami z diviačieho alebo bravčového mäsa. Obvykle sa pripravuje z plátkov surového mäsa nakrájaných na pruhy pozdĺž alebo naprieč svalovinou. Až po usušení sa mäso krája na malé pásiky.
Jeho prednosti ešte viac vynikli v období takzvaného „Veľkého treku“ v 19. storočí. V tej dobe Búrovia vo veľkých skupinách opúšťali oblasť Kapského mesta a odchádzali na dlhé cesty do vnútrozemia. Hľadali tam nové pastviny, kde by mohli rozšíriť svoje stáda dobytka. Jeho vznik tak vyvolala potreba uchovávať mäso pre dlhodobú spotrebu. Podnebie v tejto oblasti je teplejšie a obzvlášť mäso sa preto rýchlejšie kazilo. Biltong bol preto ideálnym riešením tejto situácie.
Sušenie a úpravy
Obvykle sa pripravuje z plátkov surového mäsa nakrájaných na pruhy pozdĺž alebo naprieč svalovinou. S jerky má podobné to, že taktiež patrí medzi korenené sušené mäso, líši sa avšak prísadami, chuťou a výrobným procesom. Biltong nikdy nemá napríklad sladkú príchuť a vďaka pridanému octu (ktorý nie je v mäse ale vôbec cítiť) má úplne odlišnú štruktúru mäsa, než akú ponúka jerky, a počas sušenia vďaka tejto úprave prichádza o väčšie percento vody, čo zvyšuje jeho trvanlivosť. Mäso sa na malé pásiky krája až po usušení.